„Ľudia si už zvykli na svoj konzumný život a vyjsť zo svojej zóny komfortu stále robí mnohým problém.“ – rozhovor s projektom Stieračky

1. Kto stojí za projektom Stieračky, a ako vznikli?

Volám sa Monika a môj manžel vraví, že som veľmi činorodá. Stále niečo vymýšľam, pre niečo nové sa nadchnem a veľakrát to skončí tak, že to ani nedokončím. Až na Stieračky. Sú to moje stieracie plagáty. Na Slovensku veľmi unikátny projekt, ktorý ponúka nápady a tipy na tie najžiadanejšie témy. To všetko na jednom mieste, v podobe stierateľných políčok (stierate ich ako na žrebe).

Po škole som pracovala 8 rokov v jednom internetovom médiu a tam som sa okrem iného naučila, že ľudia radi čítajú články zamerané na praktické tipy a inšpiráciu. Tak som prišla so Stieračkami, ktoré prinášajú nápady na zmysluplné aktivity – s deťmi, v pároch, eko aktivity,… ale mám aj témy na kvalitné filmy či adventné stieracie kalendáre.

2. Aký príbeh nesie projekt Stieračky?

Stieračky vznikli práve počas materskej. Neuveríte, ale prvý rok som sa tak trošku nudila, keďže dcérka bola veľký spachtoš a dobrý jedák 🙂 Hľadala som spôsob, ako sa realizovať, vzdelávať a „nezmamičkovatieť“. Kamarátka raz uverejnila na sociálnych sieťach stierací plagát, niečo ako 100 filmov, ktoré musíš vidieť. Ihneď sa mi zapáčil formát, ale chýbala mi hlbšia myšlienka, chcelo to inú tému. A keďže sa v tom čase zo mňa stával človek uvedomelý, téma s ekotipmi pre domácnosť bola pre mňa jasná voľba. Vlastne všetky plagáty, ktoré tvorím, majú za cieľ niečo dôležitejšie, než len zotieranie políčok. Partneri trávia viac času pri zábavnejších aktivitách, rodičia sa venujú viac svojim deťom, podporuje sa domáci turizmus, a tak ďalej.

3. S akými radosťami/ťažkosťami sa stretávate vo svojej tvorbe? Čo by ste zmenila/urobila inak, ak by ste sa mohla vrátiť do čias, kedy tento projekt ešte len vznikal?

Asi to bude znieť ako klišé, ale nemenila by som nič. Celý svoj dospelácky život sa totiž riadim tým, že všetko je tak, ako má byť. Zo začiatku boli moje stieracie plagáty v určitých skupinách komentované „to je aká hlúposť, na čo mi to bude?„. Našťastie mi trvalo len chvíľku, kým som si uvedomila, že títo komentujúci nie sú moja cieľová skupina.

No mám takú príhodu. Ešte v prvý rok som ponúkla svoje plagáty s ekotipmi do jednej zerowaste skupinky na Facebooku. Spustila sa vlna podpory, ale aj hejtov. Medzi komentujúcimi bola kočka, ktorej sa nápad páčil a dala o mne vedieť kamarátke. Tá jej kamarátka bola učiteľka Paula, ktorá prišla s nápadom používať tento môj stierací plagát s ekotipmi na prvom stupni základných škôl. A vďaka tejto úžasnej osôbke som vypracovala celý projekt ušitý na mieru pre vzdelávanie, ktorý teraz majú už v desiatkach tried na Slovensku. Predpokladám, že ponaučenie netreba vysvetľovať 😀

4. Kedy ste sa začala zaujímať o ekológiu? Prišlo to samé? Alebo to bolo ovplyvnené skúsenosťou/ niekým iným?

Keď si to tak spätne premietnem, moji rodičia separovali odpad a kompostovali od nepamäti. Ocino je v mojich očiach doslovný fanatik, čo sa týka odberu dažďovej vody (na záhrade máme 2 podzemné nádrže a kopec sudov kade tade), šetrenia energie, opravovania starých vecí.

Svoju vlastnú uhlíkovú stopu som si však naplno uvedomila až vtedy, keď som raz išla triediť veci z pivnice a šatníka. Zatočila sa mi hlava (nepreháňam), keď som videla, koľko z tých vecí mám vyhodiť. Tak som začala s triedením tej kopy znova a viete čo? Cca 80% z nich sa mi podarilo posunúť niekomu inému. Predať, darovať alebo odniesť jednej našej lokálnej nadácii.

Odvtedy neprešiel deň, kedy by som nepremýšľala o svojich konzumných a nákupných aktivitách.

5. Trápi zodpovednosť za životné prostredie čoraz viac ľudí? Hovoria o tom média dostatočne ? Ako môžeme my bežní laici dopomôcť k ekologickej osvete a inšpirovať k zmene zmýšľania?

Súčasná doba digitálna nám ponúka neobmedzené možnosti venovať sa tejto téme a našťastie to tak aj je. Na trhu je množstvo úžasných kníh, inšpiratívnych webov, e-bookov, dokonca aj mienkotvorné médiá riešia tému klimatických zmien (v mojich očiach) intenzívne. Problém však je, že ľudia si už zvykli na svoj konzumný život a vyjsť zo svojej zóny komfortu stále robí mnohým problém.

Takisto si myslím, že osveta a vzdelávanie by mala byť na pleciach samosprávy. Nás ako obyvateľov je úlohou tlačiť na vedenie miest a obcí, aby riešili rôzne ekologické otázky a podporovali miestnych uvedomelých podnikateľov. Je to veľmi komplexná téma a vedeli by sme o nej diskutovať hodiny.

6. Ako dospieť k tomu, aby sa žilo viac ekologicky aj v našich rodinách kde nie je až tak dobrá ekologická osveta ? Aké kroky podnikáte doma s deťmi ?

Stále verím, že človek musí jednoducho začať od seba. Veriť tomu, čo robí a ľudia sa pridajú. Jasné, vždy tu budú popierači aj odrádzači, s tým už nič neurobíme 🙂 S nimi sa neoplatí bojovať ani ísť na nich nátlakom. A tak to funguje aj s deťmi. Keď im pôjdeme príkladom (čistením okolia od odpadkov, triedením odpadu, …), nevidím dôvod, prečo by mali mať opačné hodnoty. Dnes inšpirovať druhých nie je také ťažké. Uvedomelým ľuďom stačí ukázať, ako na to. Preto sa pri mojich príspevkoch sústreďujem na praktické tipy a návody.

7. Na vašom profile si mamičky nájdu aj tipy na výlety s deťmi. Aké je zatiaľ najväčšie dobrodružstvo, ktoré ste zažili na cestách ?

My sme veľkí fanúšikovia dovoleniek v našej krajine. Stále je tu čo objavovať, či už deti máte alebo nie. Preto vznikol aj plagát so 40 tipmi na výlety s deťmi po Slovensku, ktorý je jeden z najžiadanejších z mojej stieracej rodinky 🙂

Musím sa priznať, že toto leto bolo viac než dobrodružné. Keďže júl bol prudko pracovný a dcérka chodila do škôlky, dala som sama sebe záväzok, že v auguste jej doprajem prázdniny, aké si zaslúži. Stratili sme sa v Kukuričnom bludisku, zažili sme dobývanie hradu Beckov, kŕmenie tigrov v Malkia parku, vyskúšali lezenie v Tarzánii, nasávali energiu pralesa v Haluzickej Tiesňave a samozrejme zvieratká na farme. Veľa preveľa kontaktu so zvieratkami.

8. Ostáva vám čas popri role matky aj na iné koníčky ? Čomu sa rada venujete?

Mám veľmi rada knihy, každú z detektívok od Ferka Kozmona či mafiánskych príbehov Jožka Kariku prečítam do 4-5 dní. Ulietavam si aj na seriáloch. Žiaľ, tu však musím konštatovať obrovskú závislosť – kým nedopozerám celú sériu, vonkajší svet pre mňa neexistuje 😀 A samozrejme šport. Aj keď som už veľakrát skončila, vždy som sa k nejakej jeho forme vždy vrátila. Jednoducho mi chýbal.

9. Čo by ste odkázala čitateľom nášho blogu ? 🙂

Chcela by som, aby sa ľudia venovali tomu, čo im robí radosť a čo ich napĺňa. Aby sa nenechali odradiť rečami okolia a zastaviť neprajnými komentármi. Pretože len tak v sebe budeme živiť prajnosť druhým a spokojnosť s vlastným životom. A nie frustráciu a hnev, ktorú v poslednom čase vidno na každom kroku. Ak chcete kresliť, kreslite. Ak chcete vyrábať keramiku, vyrábajte. Pokiaľ túžite vydať knižku, vydajte ju. Jednoducho, choďte do toho a plňte si svoje sny!

Moniku nájdete na sociálnych sieťach pod menom Stieračky.

Monike ďakujeme za rozhovor a prajeme veľa kreatívnych nápadov v tvorbe. ♥