„Sme také ženy, o akých si myslíme, že sme.“ – rozhovor s Peacemenka

1. Predstav sa nám v krátkosti čitateľom:

Moje meno je Andrea, prvotne som mala byť síce Michaela, ale rodičia si to na poslednú chvíľu rozmysleli, a ja som veľmi rada. Písmeno ,,A’’ je jedno z mojich najobľúbenejších a v škole som ani nemusela dlho čakať, aby som ho vedela napísať. 

Už odmalička som milovala poéziu, knihy, zošity, perá, ceruzky, ticho v izbe, sama usadená v kresle s kopou námetov a papierov. Dodnes si pamätám ako som sedela starému otcovi na kolene a on mi čítal básne Miroslava Válka. 

Na strednej škole som išla študovať jazyky, angličtinu a španielčinu, nakoľko aj jazyková slovná hra ma vždy nesmierne fascinovala. Na vysokej škole som skončila vo vysnívanom Londýne, kde som zažila prenádherné roky štúdiom žurnalistiky, fotografie a mediálnej tvorby. Bolo to neuveriteľne kreatívne obdobie môjho života a dodnes čerpám z vedomostí a námetov, ktoré sa vo mne prebudili počas mojich rokov v Londýne. Verím, že aj peace_menka tam majú jeden zo svojich korienkov. 

Vo svojom voľnom čas najviac milujem chvíle s kufríkom a letenkou v ruke. Vždy, keď mám možnosť vidieť nové miesta, tak mi duša skáče od toľkej radosti, až sa mi tomu častokrát nechce uveriť. Najviac ma to vždy ťahá k moru a k palmám, Španielsko je asi môj favorit. V bežné dni som vďačná za blízke chvíle s priateľom, za kávičku a koláčik s kamarátkami, za obedík a rozhovory s rodinkou, za hudbu, knihy, tvorbu, písanie, jógu, prechádzky pri vode, za dobrý film a výbornú večeru.

2. Vyrábaš nádherne a originálne náramky, ktoré dýchajú veľkou kreativitou a originálnymi nápadmi. Ako vznikol tvoj projekt peace_menka? Čo bolo spúšťačom tvojej kreativity, tvojho kreatívneho „JA“ ? Ako ti život zmenili „písmenka“ ? 🙂 

Ďakujem za nádherne položenú otázku. Ja som odjakživa mala potrebu niečo tvoriť a kreovať, najmä vo svete slov a písmen. Bez toho by som asi ani nedokázala existovať, takže tam hľadanie kreatívneho ,,Ja’’ – ako si to krásne nazvala, som ani nemusela iniciovať. Ako s väčšinou vecí, ktoré sú nám pridelené, hľadajú si skôr oni nás, než my ich. A som za ne vďačná. Peace_menka mi zmenili život od A po Z 🙂 Najprv mi pomáhali pridávať kreativitu do môjho života v období, kedy som mala veľmi nekreatívnu prácu a potom mi pomohli osamostatniť sa a venovať sa iba peace_menka tvorbe, čo je pre mňa dodnes neuveriteľné. Samozrejme, každá minca má dve strany a aj práca na peace_menka produktoch a projektoch si vyžaduje veľa inej, nekreatívnej, práce, ktorá ide často na úkor tej tvorivej, ale snažím sa v tom hľadať tú správnu rovnováhu, aby boli spokojní tí, čo si u mňa hľadajú náramkové potešenie, ale hlavne aj tí, ktorí si na peace_menka prišli po slová. 

3. S akými radosťami/ ťažkosťami si sa stretávala na svojej ceste za splneným snom, kým si teraz? A čo by si urobila dnes inak ako vtedy, keď si začínala ? 

Verím, že pomer radostí a ťažkostí, ktoré k nám prichádzajú na ceste za našimi snami priamo úmerne súvisia s naším smerovaním. Ak neustále vybočujeme z cesty a nepočúvame to vnútorné múdre ,,Ja’‘  v nás, musíme čeliť stále viac a viac ,,nepríjemnostiam’‘ (sú to inak skvelé dopravné smerovania ku nám samým). Aj ja som ich mala, a koľko. Práce, v ktorých som sa nevedela nájsť, kolegovia, s ktorými sme si nevedeli rozumieť, zlé ohodnotenia, choroby, ktoré mi dávali jasnú stopku, atď… A keď už ideme veľmi dlho zlým smerom, tak toho na naše plecia riadne pribúda, až sa jedného dňa zastavíme (ako Forrest Gump, keď zrazu prestal utekať) a musíme to skúsiť iným smerom, lebo týmto sa to už viac nedá. Keď som si povymýšľala peace_menka, začali mi do života priskakovať samí skvelí ľudia, znamenia, odpovede na dlhoročné otázky, projekty, atď… Ich počet a neskutočná ,,náhoda’‘ ich príchodov ma vždy utvrdzoval, že idem správnym smerom a že mám tvoriť to, čo ma baví a teší, bez ohľadu na to, čo požaduje okolie a spoločnosť. Nehovorím, že som už na tej ,,ideálnej’‘  ceste, denne mám desiatky otázok o svojom smerovaní, ale verím, že sa dostanem tam, kam mám. Ako sa hovorí v Alici v krajine zázrakov: ,,Ak nevieš, kam smeruješ, hociktorá z ciest ťa tam dovedie.“ Pretože dostať sa na svoje miesto, dostať sa domov, je výhrou pre všetkých naokolo. Rovnako, ako to želám sebe, želám to každému jednému človeku. A keď sa nám to podarí, svet sa premení na nekonečnú rozprávku. 

4. Ako nakopavaš svoju kreativitu? Ako sa motivuješ do tvorenia ? Čo ťa najviac inšpiruje ? 

Kedysi to bol smútok, temno, to, keď si tam dole. Tam dole sa dejú neuveriteľné veci, človek dokáže v eufórii smútku až tragédie stvoriť neskutočné veci, ale vždy, keď som sa pozrela na diela, vytvorené v takomto období, nebola som si istá, či prispievajú k dobru a láske toho, kto na nich bude nahliadať. Je to tvorba autora pre seba samého, to že sa v ňom nájde veľká časť ľudí je druhá vec, ale s tým zámerom sebaliečenia som po čase začala mať jemný vnútorný konflikt. Momentálne ma teší tvorba, ktorá podporuje, motivuje, inšpiruje, povznáša, dáva nádej. Najviac ma inšpiruje, keď som v pokoji a v radosti. Keď cestujem, keď sa prechádzam uličkami cudzieho mesta, keď som sama v novej kaviarni, alebo počas každodenných aktivít, niekto niečo povie a moja hlava si už ide maratón. Najťažšie je to, že veľmi často inšpirácia prichádza práve vtedy, keď pracujem na niečom úplne inom a vtedy je to už o sile vôle a možnostiach, ako si podnety stihnúť poznačiť a vrátiť sa k nim v tom správnom čase.

5. Čo pre teba znamená byť ženou v 21.storočí? Máš aj nejaké (ženské) vzory, ktoré ťa vedú, inšpirujú ?

Verím, že každá doba prináša svoje ťažkosti a svoje ľahkosti bytia. Viac ako ženské postavenie v spoločnosti ma zaujíma ženskosť a ženská energia v našom vnútri. Pretože ak je tá vnútorná žena v nás slabá, vonkajšie spoločenské zmeny jej môžu dopomôcť, ale neprinesú jej to, čo hľadá. Sme také ženy, o akých si myslíme, že sme, ako uvažujeme, ako sa cítime, ako dávame a ako si berieme, ako milujeme seba, ako milujeme okolie, ako si ctíme ženskosť, ako si ctíme mužskosť, atď… Verím, že keď prinesieme všetky tieto aspekty do rovnováhy, začneme svet aj život vnímať viac vyrovnanejšie. Pevne verím, že sa mi to snáď jedného dňa podarí. Môj ženský vzor je moja mama, pretože skrze ňu som pocítila lásku a nech už by mi vyhorel celý dom, ochorela by som, stratila by som všetko, čo mám, láska je to, čo ma vždy privedie naspäť ku sebe. To je žena, ktorá mi dala ten najvzácnejší kľúč.

6. Čo by si odkázala ženám, ktoré sa často porovnávajú s obsahom Instagramu ?

Ja sama sa často porovnávam s inými ženami, aj na sociálnych sieťach a aj keď časť môjho vedomia sa mi smeje, že čo zasa robím, druhá časť to robí naďalej. Chce to asi pravidelný tréning a pravidelné bozkávanie sa v zrkadle a robenie láskavých rozhodnutí pre naše vlastné šťastie. Keď sa navibrujeme na tú správnu šťastnú frekvenciu, tak vieme ľahšie dopriať aj druhým ľuďom a tam už je potom jedno to, kto má lepšiu univerzitu, plnšie pery, alebo krajšie šaty. Tam už radosť z vlastného bytia prebije rozdiely, na ktorých v momentoch radosti nezáleží a v momentoch smútku a frustrácie sú všetkým. Veľmi rada sa nechám inšpirovať nádhernými ženskými dušami, či už je to predavačka v obchode, ktorá sa na mňa láskavo usmeje, alebo je to blogerka, ktorá mi v online svete vysvetľuje ako sa preplavila cez Atlantik. Nerada si ale dávam človeka na piedestál, stojí na ňom predsa len niekto iný 🙂 

7. Čo je podľa teba kľúčom k šťastiu v živote?

Odpustiť sebe aj ostatným. Milovať sa taká, aká som. Vedieť si stanoviť hranice. Rozhodnúť sa srdcom. Splniť si svoje sny, nemáme ich len náhodou. Jesť zdravo. Hýbať sa. Tvoriť. Pomáhať. Tráviť čas s blízkymi a rodinou. Smiať sa. Nebrať veci moc vážne. Byť v rovnováhe. Veriť. A hlavne – nikdy neprestávať milovať. 

8.  „SÚ DNI NA DNE A SÚ DNI NAD NE“ – jeden z obľúbených slovných hračiek. Čo zvykneš robiť, keď sú dni, kedy to ide ťažšie. Zvykneš viac tvoriť a vyťažiť z toho čo najviac alebo sa radšej stiahneš do úzadia a prečkáš „búrku“  ? 

Ako kedy. Niekedy tvorím pre seba, aby som vyfiltrovala silný nával emócií. Inokedy to zasa chce beh v lese za domom a ruky preč od všetkého. Myslím si, že je úplne jedno, čo robím. Viem len jedno, čo nesmiem robiť a to je viniť sa z toho, že to tak je. Hneď ako spracujem pocity viny, zasvieti mi slniečko na to, čo mám robiť, aby mi bolo lepšie. A úplne najradšej som vtedy, keď mi zasvieti na koláčik s kávičkou, alebo na deku, pod ktorú mám vliezť a schovať sa na jeden deň pred svetom 🙂

9. Ostáva ti čas popri tvorbe aj na iné koníčky ? Čomu sa rada venuješ? 

Milujem výlety, cestovanie, vodu, čas s priateľom,  babský uvoľňujúci pokec s kamarátkami, jógu, hudbu, beh, varenie, tvorbu, vtipkovanie s bratom. A teším sa na všetko nové, čo príde 🙂 

10. Čo by si odkázala čitateľom nášho blogu ?

Tomu najdôležitejšiemu sa väčšinou dáva najmenej pozornosti.

Ďakujem Kreatívna láska, že robíš presný opak 🙂 

Andrejku alias Peace_menka nájdete na: